V Čechách hrajú hráči taký „vyčúraný hokej“
Dvojnásobný majster sveta, elegantný obranca Antonín Stavjaňa nám poskytol rozhovor. Dozviete sa v čom vidí tréner Slovana Bratislava silu českého hokeja a koho považuje za najväčšiu českú nádej súčasnosti.
V čom vidíte základný rozdiel, medzi českou a slovenskou hokejovou mentalitou?
Na Slovensku sa omnoho viac korčuľuje. Na druhej strane sa až tak nedodržuje taktika. V Čechách hrajú hráči taký „vyčúraný hokej“. V hre je vidieť veľa rôznych fines a vtipu. Myslím si, že hokejisti v Čechách pri hre ďaleko viac premýšľajú. Slováci sú naopak viac ochotní korčuľovať a hrať fyzický hokej. Na druhej strane si myslím, že by sa malo v slovenskej extralige viac popracovať na tom, ako rozhodcovia posudzujú fyzické kontakty. Veľa krát sa stane, že hráč pri súboji padne na ľad a rozhodca každý pád posúdi ako faul. Priemerní hráči v lige niektoré fyzické súboje nezvládnu a padnú okamžite na ľad. Na tento fakt sa potom dopláca aj na medzinárodnej scéne. Na medzinárodnom fóre sú všetci hráči dobre fyzicky pripravení a osobné súboje im nerobia problém. V týchto momentoch niekedy na medzinárodnom ľade Slováci ťahajú za kratší koniec.
V Čechách sa živo diskutuje o tom, že by sa tiež vytvoril projekt juniorov v seniorskom hokeji. Oproti Slovensku by bol rozdiel v tom, že by mladíci štartovali „len“ v prvej lige. Myslíte si, že by to bol správny krok?
Jednoznačne s tým súhlasím. Tu na Slovensku si to viacerí odborníci chvália. Jedinú vec, ktorú by som projektu vytkol je tá, že mladí hráči sa potrebujú naučiť aj vyhrávať. Mladíci v extralige, väčšinou len bránili. A to je málo. Hráč potrebuje odohrať aj ľahšie zápasy, aby si mohol aj niečo vyskúšať.
V slovenskej extralige pôsobia viacerí hráči z Čiech. Koho považujete za najlepšieho?
Na Slovensku sa presadzujú najmä obrancovia z Čiech. Vynikajú najmä tvorivosťou. Naopak Slováci výborne exportujú útočníkov do českej extraligy. Povedal by som, že Slováci majú viac odolnosti ako Česi. Treba si uvedomiť, že každý legionár ak odíde kamkoľvek do zahraničia je niečím iný ako domáci hráči. Môže to byť tvorivosť, korčuľovanie, práca s pukom, alebo čokoľvek iné. A práve iným poňatím hry, legionári obohacujú ligy v ktorých pôsobia.
Hráči zo Severnej Ameriky, sa až na pár výnimiek v Čechách ani na Slovensku vôbec nepresadili. V čom to je, že Kanaďania ani Američania sa tu nedokážu adaptovať?
Rolu hrá kultúrne a sociálne prostredie. Český hokej je predsa len iný ako severoamerický. Špecifikum československej školy je v kombinácii a tvorivosti. Ťažko naučíte tieto veci starších hráčov zo Severnej Ameriky. To sa jednoducho nedá naučiť. Treba si otvorene priznať, že tí hráči, ktorí prídu z USA alebo Kanady k nám sú len druhá až tretia garnitúra. Špičky sem neprídu. Kvalita zostane doma, alebo ide do Ruska.
V Čechách sa otvorila diskusia o odchode mladíkov do juniorských líg. Je dobré, že odchádzajú v tak mladom veku alebo naopak je lepšie, ak hráč zostane doma? Časom sa môže vyprofilovať na kvalitného hokejistu a až potom môže odísť. Alebo je to skôr len čisto individuálna záležitosť?
Presne tak. Vždy je to individuálne. Samozrejme my tréneri by sme chceli, aby technický hráč zostal doma. Len tak môžeme rozvíjať jeho dobré stránky. Techniku a tvorivosť hráč nebude v Amerike rozvíjať takým spôsobom, ako keď zostane doma. Druhá vec je fyzická vyspelosť. Nie vždy je hráč pred odchodom do severoamerickej juniorky fyzicky dostatočne pripravený. V Amerike sa Česi a Slováci presadia práve tvorivosťou a kombináciou. To sú atribúty, ktoré naši hráči majú. Naopak ten hráč, ktorý tieto veci v sebe nemá, môže ísť práve cestou fyzického hokeja. V tom prípade môže byť odchod do Severnej Ameriky prospešný. Pre niekoho to je aj veľká šanca dostať sa do sveta. Zaujímavé ale je, že napr. Fíni či Švédi tam neodchádzajú v takom množstve. Myslím si, že vplyv má aj ekonomická situácia. Ak tu o pár rokov bude ekonomika na vyššej úrovni, hráči sa na odchod do zahraničia budú pozerať trochu inak.
Hráči z tvz. zlatej českej generácie už pomaly odchádzajú do hokejového dôchodku. Dajú sa hráči takých kvalít plnohodnotne nahradiť?
Každá reprezentácia si prežije svoje medailové obdobie. My Česi sme mali, dá sa povedať, úspešné desaťročie. Je to vďaka určitej generácii. Jednoducho máte šťastie na to, že sa zíde skupina hráčov, ktorá sa pravidelne schádza na reprezentačných akciách. Vytvorí sa dobrá „parta“ a sú schopní dosiahnuť dobrý výsledok. Napríklad aj v tíme Švédska, generácia okolo Matsa Sundina sa pomaly dostáva dolu. Myslím si, že napríklad Rusi, sa teraz môžu na medzinárodnej scéne výrazne prejaviť. Každý národný tím, pokiaľ má hráčov, ktorí sú si vekovo blízky, tak vytvoria silný kolektív. Koniec koncov aj Slováci v momente, keď sa im v reprezentácii zišlo to najlepšie získali medaile. Dokonca v roku 2002 aj titul Majstra sveta. Musíte mať jednoducho skupinu výborných hráčov, ktorí sa v jeden čas zídu v národnom tíme.
Každý národný tím je niečím jedinečný. Rusi sú technickí. Kanaďania sa nikdy nevzdávajú. V čom tkvie originalita českého hokeja?
Kombinačná hra je naša hlavná prednosť. Aj keď v minulosti to tak nebolo vždy. Keď si spomeniem na olympiádu 2002 v Salt Lake City, tak tam to bolo pekne vidieť. Vďaka tomu že tam štartovali väčšinou hráči z NHL, tak štýl hokeja bol u všetkých tímov veľmi podobný. Robil som si srandu, že môžu hrať len dva tímy a len si budú meniť dresy. Jednoducho tá unifikovanosť herných systémov, či útočnej fázy alebo bránenia bola na hráčoch viditeľne poznať. Hokej musí byť na jednej strane veľmi zjednodušený, racionálny ak chcete uspieť. Ale hráči rôznych tímov mali k sebe herným štýlom tak blízko, že tam zmizli súboje ako boli v minulosti. Keď proti sebe hrala typická česká škola proti ruskému štýlu, či typický švédsky štýl.
Koho považujete za najlepšieho českého hráča v súčasnosti?
Dnes je vekové rozpätie hráčov, ktorí hrajú takmer dvadsať rokov. Na to je naozaj ťažko odpovedať.
V čom vidíte základný rozdiel, medzi českou a slovenskou hokejovou mentalitou?
Na Slovensku sa omnoho viac korčuľuje. Na druhej strane sa až tak nedodržuje taktika. V Čechách hrajú hráči taký „vyčúraný hokej“. V hre je vidieť veľa rôznych fines a vtipu. Myslím si, že hokejisti v Čechách pri hre ďaleko viac premýšľajú. Slováci sú naopak viac ochotní korčuľovať a hrať fyzický hokej. Na druhej strane si myslím, že by sa malo v slovenskej extralige viac popracovať na tom, ako rozhodcovia posudzujú fyzické kontakty. Veľa krát sa stane, že hráč pri súboji padne na ľad a rozhodca každý pád posúdi ako faul. Priemerní hráči v lige niektoré fyzické súboje nezvládnu a padnú okamžite na ľad. Na tento fakt sa potom dopláca aj na medzinárodnej scéne. Na medzinárodnom fóre sú všetci hráči dobre fyzicky pripravení a osobné súboje im nerobia problém. V týchto momentoch niekedy na medzinárodnom ľade Slováci ťahajú za kratší koniec.
V Čechách sa živo diskutuje o tom, že by sa tiež vytvoril projekt juniorov v seniorskom hokeji. Oproti Slovensku by bol rozdiel v tom, že by mladíci štartovali „len“ v prvej lige. Myslíte si, že by to bol správny krok?
Jednoznačne s tým súhlasím. Tu na Slovensku si to viacerí odborníci chvália. Jedinú vec, ktorú by som projektu vytkol je tá, že mladí hráči sa potrebujú naučiť aj vyhrávať. Mladíci v extralige, väčšinou len bránili. A to je málo. Hráč potrebuje odohrať aj ľahšie zápasy, aby si mohol aj niečo vyskúšať.
V slovenskej extralige pôsobia viacerí hráči z Čiech. Koho považujete za najlepšieho?
Na Slovensku sa presadzujú najmä obrancovia z Čiech. Vynikajú najmä tvorivosťou. Naopak Slováci výborne exportujú útočníkov do českej extraligy. Povedal by som, že Slováci majú viac odolnosti ako Česi. Treba si uvedomiť, že každý legionár ak odíde kamkoľvek do zahraničia je niečím iný ako domáci hráči. Môže to byť tvorivosť, korčuľovanie, práca s pukom, alebo čokoľvek iné. A práve iným poňatím hry, legionári obohacujú ligy v ktorých pôsobia.
Hráči zo Severnej Ameriky, sa až na pár výnimiek v Čechách ani na Slovensku vôbec nepresadili. V čom to je, že Kanaďania ani Američania sa tu nedokážu adaptovať?
Rolu hrá kultúrne a sociálne prostredie. Český hokej je predsa len iný ako severoamerický. Špecifikum československej školy je v kombinácii a tvorivosti. Ťažko naučíte tieto veci starších hráčov zo Severnej Ameriky. To sa jednoducho nedá naučiť. Treba si otvorene priznať, že tí hráči, ktorí prídu z USA alebo Kanady k nám sú len druhá až tretia garnitúra. Špičky sem neprídu. Kvalita zostane doma, alebo ide do Ruska.
V Čechách sa otvorila diskusia o odchode mladíkov do juniorských líg. Je dobré, že odchádzajú v tak mladom veku alebo naopak je lepšie, ak hráč zostane doma? Časom sa môže vyprofilovať na kvalitného hokejistu a až potom môže odísť. Alebo je to skôr len čisto individuálna záležitosť?
Presne tak. Vždy je to individuálne. Samozrejme my tréneri by sme chceli, aby technický hráč zostal doma. Len tak môžeme rozvíjať jeho dobré stránky. Techniku a tvorivosť hráč nebude v Amerike rozvíjať takým spôsobom, ako keď zostane doma. Druhá vec je fyzická vyspelosť. Nie vždy je hráč pred odchodom do severoamerickej juniorky fyzicky dostatočne pripravený. V Amerike sa Česi a Slováci presadia práve tvorivosťou a kombináciou. To sú atribúty, ktoré naši hráči majú. Naopak ten hráč, ktorý tieto veci v sebe nemá, môže ísť práve cestou fyzického hokeja. V tom prípade môže byť odchod do Severnej Ameriky prospešný. Pre niekoho to je aj veľká šanca dostať sa do sveta. Zaujímavé ale je, že napr. Fíni či Švédi tam neodchádzajú v takom množstve. Myslím si, že vplyv má aj ekonomická situácia. Ak tu o pár rokov bude ekonomika na vyššej úrovni, hráči sa na odchod do zahraničia budú pozerať trochu inak.
Hráči z tvz. zlatej českej generácie už pomaly odchádzajú do hokejového dôchodku. Dajú sa hráči takých kvalít plnohodnotne nahradiť?
Každá reprezentácia si prežije svoje medailové obdobie. My Česi sme mali, dá sa povedať, úspešné desaťročie. Je to vďaka určitej generácii. Jednoducho máte šťastie na to, že sa zíde skupina hráčov, ktorá sa pravidelne schádza na reprezentačných akciách. Vytvorí sa dobrá „parta“ a sú schopní dosiahnuť dobrý výsledok. Napríklad aj v tíme Švédska, generácia okolo Matsa Sundina sa pomaly dostáva dolu. Myslím si, že napríklad Rusi, sa teraz môžu na medzinárodnej scéne výrazne prejaviť. Každý národný tím, pokiaľ má hráčov, ktorí sú si vekovo blízky, tak vytvoria silný kolektív. Koniec koncov aj Slováci v momente, keď sa im v reprezentácii zišlo to najlepšie získali medaile. Dokonca v roku 2002 aj titul Majstra sveta. Musíte mať jednoducho skupinu výborných hráčov, ktorí sa v jeden čas zídu v národnom tíme.
Každý národný tím je niečím jedinečný. Rusi sú technickí. Kanaďania sa nikdy nevzdávajú. V čom tkvie originalita českého hokeja?
Kombinačná hra je naša hlavná prednosť. Aj keď v minulosti to tak nebolo vždy. Keď si spomeniem na olympiádu 2002 v Salt Lake City, tak tam to bolo pekne vidieť. Vďaka tomu že tam štartovali väčšinou hráči z NHL, tak štýl hokeja bol u všetkých tímov veľmi podobný. Robil som si srandu, že môžu hrať len dva tímy a len si budú meniť dresy. Jednoducho tá unifikovanosť herných systémov, či útočnej fázy alebo bránenia bola na hráčoch viditeľne poznať. Hokej musí byť na jednej strane veľmi zjednodušený, racionálny ak chcete uspieť. Ale hráči rôznych tímov mali k sebe herným štýlom tak blízko, že tam zmizli súboje ako boli v minulosti. Keď proti sebe hrala typická česká škola proti ruskému štýlu, či typický švédsky štýl.
Koho považujete za najlepšieho českého hráča v súčasnosti?
Dnes je vekové rozpätie hráčov, ktorí hrajú takmer dvadsať rokov. Na to je naozaj ťažko odpovedať.
Tak povedzme, koho považujete za najväčšiu nádej českého hokeja?
Najväčšia česká hokejová nádej? Tak to ste ma teraz zaskočili. Povedzme, že napríklad Martin Havlát bol veľký prísľub. Ale ukázať iba na jedného, to si netrúfnem.
