Marián Šťastný: 10 bodov za zápas pre nás nebol problém!
Marián Šťastný jeden z najväčších hokejistov našej histórie. Pri vyslovení tohto mena vás napadne len jedno – hokejová legenda.
Tento famózny a jedinečný hokejista, ktorý svojim hokejovým umením bavil divákov doma aj za oceánom, dnes úspešne podniká v Kanade.
Najstarší zo slávnej bratskej trojice Šťastných nám poskytol exkluzívny rozhovor. Aký bol pamätný federálny titul v drese Slovana? Na aké listy dodnes Marián Šťastný čaká?
Aké je to hrať v All-stars zápase NHL s horúčkou? Ako oslavuje Vianoce Marián Šťastný? To všetko a ešte o mnoho viac sa dozviete v našom rozhovore.
Tento famózny a jedinečný hokejista, ktorý svojim hokejovým umením bavil divákov doma aj za oceánom, dnes úspešne podniká v Kanade.
Najstarší zo slávnej bratskej trojice Šťastných nám poskytol exkluzívny rozhovor. Aký bol pamätný federálny titul v drese Slovana? Na aké listy dodnes Marián Šťastný čaká?
Aké je to hrať v All-stars zápase NHL s horúčkou? Ako oslavuje Vianoce Marián Šťastný? To všetko a ešte o mnoho viac sa dozviete v našom rozhovore.
Mnohí fanúšikovia Slovana dodnes spomínajú: „Marián Šťastný, najlepší kapitán belasých akého sme kedy mali!“ Ako si Vy spomínate na pôsobenie v Slovane a najmä na dnes už legendárny titul z roku 1979?
Musím Vám, pán redaktor, a tiež Vašim čitateľom hneď v úvode povedať, že hoci tréner Horský na tom trval, aby som bol kapitánom Slovana, nikdy som túto propoziciu neprijal, i keď som to považoval za veľkú česť. Prijal som asistenta a za kapitána som navrhol Milana Kuželu, ktorý sa napokon i ním stal. Spolu s ďalším asistentom Jozefom Bukovinským a celým mužstvom sme to dotiahli do víťazného konca. Naši fanúšikovia boli neodmysliteľnou súčasťou toho to triumfu. Teda prvého a žiaľ i posledného.
Musím Vám, pán redaktor, a tiež Vašim čitateľom hneď v úvode povedať, že hoci tréner Horský na tom trval, aby som bol kapitánom Slovana, nikdy som túto propoziciu neprijal, i keď som to považoval za veľkú česť. Prijal som asistenta a za kapitána som navrhol Milana Kuželu, ktorý sa napokon i ním stal. Spolu s ďalším asistentom Jozefom Bukovinským a celým mužstvom sme to dotiahli do víťazného konca. Naši fanúšikovia boli neodmysliteľnou súčasťou toho to triumfu. Teda prvého a žiaľ i posledného.
Moje pôsobenie v Slovane je ťažko pre mňa popísať slovami. Žil som pre hokej dvadsaťštyri hodín na dvadsaťštyri. Večer v posteli som dlho premýšľal nad výhrami či prehrami, aby nasledujúci deň bol lepši, ako tie predchádzajúce. Samozrejme, že to vždy nevychádzalo. Dôležité bolo nevzdať sa. Napokon v sezóne 1973/74 som pri istej príležitosti deklaroval, že urobím všetko preto, aby sa Slovan Bratislava stal do piatych rokov prvýkrát majstrom ligy. Mojim vtedy úprimne mysleným slovám uveril iba jeden človek. Tým bol predseda klubu Ing. Ján Balko. Väčšiu oporu som si ani nemohol želať, tak pre mužstvo, ako pre môj prakticky z realizovateľný hokejový fanatizmus, ktorý som v sebe prechovával.
Keby nebolo Vás, nikdy by nebolo slávnej hokejovej trojice - bratov Šťastných. V čom vidíte hlavný základ úspechu, tak unikátneho a už neopakovateľného bratského tria, ako bolo to vaše?
Z Vašej otázky je cítiť silný nádych uznania. Úprimne Vám za to ďakujem.
K prvej časti otázky môžem povedať, že keby som bol mladší ako jeden z mojich bratov, dnes by hokejový pamätníci spomínali iba na dvoch bratov Šťastných. Ak by som bol najmladší, tak by ste dnes poznali iba Mariána za predpokladu, že by som sa nezranil, alebo nemal iné problémy. Určite by sme dnes nerobili rozhovor cez „Veľkú mláku“.
Pokiaľ ide o druhú časť otázky, tak ten úspech spočíval v neustálom vzájomnom doplňovaní sa a prirodzene v talente. Talent nie iba športový, ale predovšetkým schopnosť prispôsobiť sa tomu druhému. Bežný jav v dobre fungujúcej spoločnosti takej, ako je rodina, športový klub, národ alebo svet.
Československo ste reprezentovali na rôznych turnajoch, či už to boli MS, OH alebo Kanadský pohár. Ktorý turnaj, prípadne zápas, pre Vás zostane navždy nezabudnuteľný?
Majstrovstvá sveta, Olympijské hry a prvý Kanadský pohár v 1976 sú športové udalosti obrovského významu, z ktorých každá jedna sa vryje hlboko do pamäti účastníka, obzvlášť ak získate dvakrát titul majstra sveta, trikrát majstra Európy.
Z Vašej otázky je cítiť silný nádych uznania. Úprimne Vám za to ďakujem.
K prvej časti otázky môžem povedať, že keby som bol mladší ako jeden z mojich bratov, dnes by hokejový pamätníci spomínali iba na dvoch bratov Šťastných. Ak by som bol najmladší, tak by ste dnes poznali iba Mariána za predpokladu, že by som sa nezranil, alebo nemal iné problémy. Určite by sme dnes nerobili rozhovor cez „Veľkú mláku“.
Pokiaľ ide o druhú časť otázky, tak ten úspech spočíval v neustálom vzájomnom doplňovaní sa a prirodzene v talente. Talent nie iba športový, ale predovšetkým schopnosť prispôsobiť sa tomu druhému. Bežný jav v dobre fungujúcej spoločnosti takej, ako je rodina, športový klub, národ alebo svet.
Československo ste reprezentovali na rôznych turnajoch, či už to boli MS, OH alebo Kanadský pohár. Ktorý turnaj, prípadne zápas, pre Vás zostane navždy nezabudnuteľný?
Majstrovstvá sveta, Olympijské hry a prvý Kanadský pohár v 1976 sú športové udalosti obrovského významu, z ktorých každá jedna sa vryje hlboko do pamäti účastníka, obzvlášť ak získate dvakrát titul majstra sveta, trikrát majstra Európy.
No paradoxne môj nezabudnuteľný zápas v reprezentácii sa udial niekedy na jar 1978 alebo 1979 v prípravnom stretnutí s NDR, ktoré bolo na prvý pohľad bez väčšieho významu. Vyhrali sme hladko 10 : 1, ale od polovici prvej tretiny, keď päťka s bratmi Šťastnými vychádzala na ľad, ľudia na štadióne v Hradci Králové vstavali zo sedadiel, tlieskali a s nadšením nás hlasno povzbudzovali až do konca zápasu. Hralo sa prakticky iba v tretine súpera. Všetkých desať gólov sme vsietili my a pritom nedostali žiadny.
Aj tréner Gut to v prestávke medzi druhou a treťou tretinou komentoval slovami, že to České země ešte nikdy nezažili, aby slovenskí chlapci mali taký úžasný aplauz. Boli to chvíle ideálnej symbiózy hráčov a fanúšikov, o ktorých som sníval od ranného detstva. Vďaka ti Hradec Králové!
V NHL ste obliekali dresy Quebecu a Toronta patrili ste medzi najlepších hráčov NHL. Hrali ste v All-Stars zápase spolu s bratom Petrom. Ktorý zápas v NHL pre vás navždy zostane ten najpamätnejší?
Skôr ako o jednom zápase sa dá hovoriť o etapách či častiach sezón, ktoré ma znovu postavili na hokejové nohy, alebo do psychickej rovnováhy. Tí skoršie narodení fanúšikovia si iste pamätajú, že od konca augusta 1980 mi zakázali hrať hokej a pracovať ako právnik. Zákaz bol vyslovený ústne predsedom Jednoty súdruhom Pleškom, po príchode z Innsbrucku a písomne som ho mal obdržať, tak zo Slovana, ako aj Zväzov do niekoľkých týždňov. Veľmi som bol zvedavý na obsah týchto listov. A zvedavý som ešte aj dnes, lebo stále na ne čakám!
Prvá sezóna, hlavne do Vianoc, bola pre mňa tým istým, ako pre batoľa prvé kroky. Neistota sa striedala s nestabilitou pri kľučkách až do takých rozmerov, že som sa spytoval v duchu sám seba, čo v tomto mužstve ja vôbec hľadám. Iba pohľad na tabuľku strelcov ma uisťoval, že to nie je tak zlé.
Druhá sezóna sa veľmi približovala už k tomu, ako som hrával doma. S bratmi sme predvádzali hru, ktorá zdvíhala divákov zo sedadiel, tak v Quebeku ako v ostatných mestách NHL. Zápasy, v ktorých sme zaznamenali 10 bodov a viac neboli raritou.
Druhá sezóna sa veľmi približovala už k tomu, ako som hrával doma. S bratmi sme predvádzali hru, ktorá zdvíhala divákov zo sedadiel, tak v Quebeku ako v ostatných mestách NHL. Zápasy, v ktorých sme zaznamenali 10 bodov a viac neboli raritou.
Všetci traja, až do môjho zranenia 14. februára 1983, sme boli v prvej desiatke kanadského bodovania. Potom nasledovali dve sezóny, ktoré som strávil na striedačke. Spočiatku tretej sezóny - vraj som ešte nebol fit po zranení a o niekoľko týždňov neskôr som bol už starý pre tím! Ak by si niekto myslel, že som podával slabšie výkony, tak sa veľmi myli.
All - Stars zápas som odohral s 39°C horúčkou, ale i napriek tomu, to bol pre mňa nezabudnuteľný moment v živote. Prístup a príhovor k mužstvu trénera Al Arboura bol natoľko motivujúci, že som pochopil prečo Islanders vyhrali štyrikrát po sebe Stanley Cup.
Pre mnohých našich súčastných hráčov v NHL ste boli vzorom práve Vy. Kto zo Slovákov v NHL sa Vám pozdáva najviac?
Už to, že niekto zo Slovenska sa objaví v NHL je veľký úspech. Veď NHL je najlepšou súťažou na svete. Stráviť tam čo len niekoľko týždňov je poctou a prirodzene uznaním pre každého jedného hráča z domova. Byť hviezdou - stálicou, tak ako je Zdeno Chára, Pavol Demitra, Marián Gáborik, Marián Hossa, Miroslav Šatan a ďalší, to už hovoríme o obrovských úspechoch, ktoré sú vo svete raritou. Ktorý je z nich najlepší? Na to sa neodvážim jednoznačne odpovedať, lebo každý jeden má niečo v sebe, čo nemá ten druhý. Ak som pre niektorých z nich bol vzorom, tak ma to veľmi teší.
Už to, že niekto zo Slovenska sa objaví v NHL je veľký úspech. Veď NHL je najlepšou súťažou na svete. Stráviť tam čo len niekoľko týždňov je poctou a prirodzene uznaním pre každého jedného hráča z domova. Byť hviezdou - stálicou, tak ako je Zdeno Chára, Pavol Demitra, Marián Gáborik, Marián Hossa, Miroslav Šatan a ďalší, to už hovoríme o obrovských úspechoch, ktoré sú vo svete raritou. Ktorý je z nich najlepší? Na to sa neodvážim jednoznačne odpovedať, lebo každý jeden má niečo v sebe, čo nemá ten druhý. Ak som pre niektorých z nich bol vzorom, tak ma to veľmi teší.
Akú radu by ste dali mladým hokejistom?
Nová generácia, nové záujmy, iný prístup. Aj keď mi sebavedomie skoro nikdy nechýbalo, neodvážim sa dávať všeobecne platné rady. Ja som presvedčený v správnosti individuálneho prístupu. Teda dávať rady jednotlivcom, ak o to prejavia záujem, alebo ak by to pramenilo priamo z mojich povinnosti, lebo iba tak môžeme mať silné osobnosti, ktoré vytvoria kvalitný kolektív.
Bratia Šťastný sú opäť v NHL. Vaši synovci Ján a Pavol pokračujú v tom, čo ste začali. Ako hodnotíte ich hru? Mnohí hokejoví odborníci sa zhodujú, že práve Ján je Vám veľmi podobný, najmä dynamikou a hokejovou výbušnosťou. A tiež má na drese číslo 21. Vaše číslo ktoré ste v Slovane nosili..
Musím sa priznať, že je to príjemný pocit vidieť meno Šťastný opäť v NHL. Obom im prajem len a len úspech. Janko je dobrý hráč plný života. Dosť dobre nechápem prečo nemá stabilné miesto v lige. Záťažou môže byť aj bremeno, ktoré sa nazýva Šťastný. Rozhodne ľahšiu cestu nahor majú tí, ktorí nemajú slávnych predkov.
Paľkovi, ktorý sa svojou hrou podobá na otca, sa darí viac. Hodnotiť ich ešte podrobnejšie sa zatiaľ neodvážim.
Ak si nájdete čas, sledujete NHL, prípadne aj dianie v slovenskom hokeji?
Áno sledujem. Teraz o niečo viac, ako pred niekoľkými rokmi. Už mám viac času a tiež som zabudol s vekom, ako sme ten hokej hrávali. Takže, už s nikým nesúťažím. Cez internet vnímam tiež, čo sa deje v hokeji na Slovensku. Kto vyhráva a vedie súťaž. Škoda, že na mnohých štadiónoch majú pomerne nízke návštevnosti. Na druhej strane, dnes sa hokej hrá na Slovensku tam, kde by som to pred niekoľkými rokmi asi nikdy nepredpokladal. Je to dobrý znak, že lásku k tomuto športu, ktorú zasiali milovníci hokeja dlho pred mojou generáciou má stále kto prenášať na ďalšiu mládež. Dúfajme, že s kvantitou porastie aj kvalita naďalej, čo sa mi zdá prirodzené.
Vaše motto alebo zásada ktorou sa v živote riadite?
Zaskočili ste ma. Život beriem tak ako prichádza každý deň pokiaľ nie je v rozpore so základnými slobodami človeka a spoločnosti. Neznamená to, že nemám dlhodobejšie plány. Tie mám, nie len ako päťročnice, ale aj na dvadsať rokov dopredu. Či ich zrealizujem to už je iná otázka. Nezáleží to totiž iba na mne. Zoberte si napríklad, že pred augustom 1980 som si bol istý, že moja budúcnosť je na sto percent v hokeji. Stačilo niekoľko minút, hodín, v ktorých sa niekto iný rozhodol urobiť kroky, s ktorými som ja nemal nič spoločné a bol som rýchlosťou blesku nežiaduca čierna ovca. Všetky plány sa rozplynuli. Asi po tom všetkom, čo mi priniesol život môžem povedať, že moje motto je vyjadrené vo farbách československej alebo slovenskej zástavy - biela, modra, červená či viera, nádej, láska.
Nová generácia, nové záujmy, iný prístup. Aj keď mi sebavedomie skoro nikdy nechýbalo, neodvážim sa dávať všeobecne platné rady. Ja som presvedčený v správnosti individuálneho prístupu. Teda dávať rady jednotlivcom, ak o to prejavia záujem, alebo ak by to pramenilo priamo z mojich povinnosti, lebo iba tak môžeme mať silné osobnosti, ktoré vytvoria kvalitný kolektív.
Bratia Šťastný sú opäť v NHL. Vaši synovci Ján a Pavol pokračujú v tom, čo ste začali. Ako hodnotíte ich hru? Mnohí hokejoví odborníci sa zhodujú, že práve Ján je Vám veľmi podobný, najmä dynamikou a hokejovou výbušnosťou. A tiež má na drese číslo 21. Vaše číslo ktoré ste v Slovane nosili..
Musím sa priznať, že je to príjemný pocit vidieť meno Šťastný opäť v NHL. Obom im prajem len a len úspech. Janko je dobrý hráč plný života. Dosť dobre nechápem prečo nemá stabilné miesto v lige. Záťažou môže byť aj bremeno, ktoré sa nazýva Šťastný. Rozhodne ľahšiu cestu nahor majú tí, ktorí nemajú slávnych predkov.
Paľkovi, ktorý sa svojou hrou podobá na otca, sa darí viac. Hodnotiť ich ešte podrobnejšie sa zatiaľ neodvážim.
Ak si nájdete čas, sledujete NHL, prípadne aj dianie v slovenskom hokeji?
Áno sledujem. Teraz o niečo viac, ako pred niekoľkými rokmi. Už mám viac času a tiež som zabudol s vekom, ako sme ten hokej hrávali. Takže, už s nikým nesúťažím. Cez internet vnímam tiež, čo sa deje v hokeji na Slovensku. Kto vyhráva a vedie súťaž. Škoda, že na mnohých štadiónoch majú pomerne nízke návštevnosti. Na druhej strane, dnes sa hokej hrá na Slovensku tam, kde by som to pred niekoľkými rokmi asi nikdy nepredpokladal. Je to dobrý znak, že lásku k tomuto športu, ktorú zasiali milovníci hokeja dlho pred mojou generáciou má stále kto prenášať na ďalšiu mládež. Dúfajme, že s kvantitou porastie aj kvalita naďalej, čo sa mi zdá prirodzené.
Vaše motto alebo zásada ktorou sa v živote riadite?
Zaskočili ste ma. Život beriem tak ako prichádza každý deň pokiaľ nie je v rozpore so základnými slobodami človeka a spoločnosti. Neznamená to, že nemám dlhodobejšie plány. Tie mám, nie len ako päťročnice, ale aj na dvadsať rokov dopredu. Či ich zrealizujem to už je iná otázka. Nezáleží to totiž iba na mne. Zoberte si napríklad, že pred augustom 1980 som si bol istý, že moja budúcnosť je na sto percent v hokeji. Stačilo niekoľko minút, hodín, v ktorých sa niekto iný rozhodol urobiť kroky, s ktorými som ja nemal nič spoločné a bol som rýchlosťou blesku nežiaduca čierna ovca. Všetky plány sa rozplynuli. Asi po tom všetkom, čo mi priniesol život môžem povedať, že moje motto je vyjadrené vo farbách československej alebo slovenskej zástavy - biela, modra, červená či viera, nádej, láska.
Ste úspešný podnikateľ v Kanade. Zúročili ste svoje hokejové vlastnosti a znalosti aj v podnikaní?
Odpoveď je áno! Hokej a dovolím si povedať, ktorýkoľvek šport je ideálnym „formátorom“ vlastností, ktoré sa dajú neskôr aplikovať aj v živote podnikania.
Odpoveď je áno! Hokej a dovolím si povedať, ktorýkoľvek šport je ideálnym „formátorom“ vlastností, ktoré sa dajú neskôr aplikovať aj v živote podnikania.
V roku 1988 ste sa stali prezidentom Svetového kongresu Slovákov – SKS, kde ste vo funkcii nahradili jedného z našich najvýznamnejších rodákov pána Romana. Ako si na toto svoje pôsobenie vo funkcii spomínate?
To je otázka, na ktorú by sa dala napísať celá kniha, ak by som mal podať vyčerpávajúcu odpoveď. V každom prípade SKS zohral v histórii Slovenska veľmi dôležitú úlohu. Jeho prvý predseda a spoluzakladateľ Štefan B. Roman svojim prístupom k Slovákom, k menšinám žijúcim na Slovensku a k materiálnym hodnotám, by mal byť každodenným príkladom pre mnohých poslancov NR i dnes.
To je otázka, na ktorú by sa dala napísať celá kniha, ak by som mal podať vyčerpávajúcu odpoveď. V každom prípade SKS zohral v histórii Slovenska veľmi dôležitú úlohu. Jeho prvý predseda a spoluzakladateľ Štefan B. Roman svojim prístupom k Slovákom, k menšinám žijúcim na Slovensku a k materiálnym hodnotám, by mal byť každodenným príkladom pre mnohých poslancov NR i dnes.
Práca v Kongrese bola pre mňa synonymom služby národu, ktorú som vykonával s nadšením bez nárokov na akúkoľvek odmenu. Spočiatku som sa oboznamoval s osobnosťami tejto organizácie, ako aj s jej stanovami. Keď som zistil, že stanovy sú v súlade s mojim myslením a naviac sa cítim v tom prostredí veľmi dobre, rozhodol som sa prispievať nie len fyzickou prítomnosťou, ale i ideami.
Pod mojim vedením sa naplnila myšlienka, pre ktorú SKS vznikol a tak nastala otázka, či Kongres rozpustiť a ukončiť jeho aktivity alebo nájsť nový "raison d'etre".
Ja som bol skôr za druhú alternatívu, ktorá ale nebola veľmi po vôli novému vedeniu na Slovensku. Keďže som nemal mocenské záujmy, tak od roku 1992 som začal pripravovať môj prechod do súkromného podnikania, v ktorom pracujem doposiaľ.
Na pôsobenie v SKS mi zostali krásne a zmyslu plné spomienky.
O chvíľku tu máme Vianoce. Ako prebiehajú vianočné sviatky u vás doma - podľa slovenských či kanadských tradícii?
Samozrejme, že na slovenský spôsob. Tak, ako sme si všetci zvykli. Možno iba malá zmena, vymenili sme kapra za iný druh ryby. Niekedy si však manželka objedná kapra z Montrealu a to už sú Vianoce ako bývali doma.
Samozrejme, že na slovenský spôsob. Tak, ako sme si všetci zvykli. Možno iba malá zmena, vymenili sme kapra za iný druh ryby. Niekedy si však manželka objedná kapra z Montrealu a to už sú Vianoce ako bývali doma.
Foto:archiv