Na kávičke u Gáboríka

úterý, května 19, 2009 Pavol Čislikovský


Keď sa raz rozhodnú premenovať v Trenčíne Hodžovu ulicu, tak je veľká šanca, že ponesie názov GABORIK DRIVE. Práve na Hodžovej ulici v Trenčíne stojí Aréna Mariána Gáboríka.
Zimný štadión Mariána Gáboríka slávnostne otvorili v lete roku 2005. Za ten čas sa tu pravidelne organizuje letná hokejová škola, ktorej sa zúčastnili aj hokejovej nádeje z Európy a Severnej Ameriky. Počas sezóny je prístupné i verejné korčuľovanie. Ani záujemcovia o curling neostali bokom. Aj tento na Slovensku ešte stále málo populárny šport si môžete vyskúšať na u Mariána Gáboríka. Výstavba tréningovej haly stála 50 miliónov slovenských korún.

Marián Gáborík postavil štadión výhradne z vlastných zdrojov. Aréna Mariána Gáboríka sa nachádza necelých 400 metrov od zimného štadióna Dukly Trenčín. V tesnom susedstve „Gáboríkovho zimáku“ je základná škola so športovým areálom. Malý zimný štadión ponúka aj možnosť ubytovania. K dispozícii je šesť dvojposteľových izieb. Každá izba má samostatné WC, sprchovací kút a nechýba ani televízor. Súčasťou zimného štadiónu je aj fitness centrum, obchod so športovými potrebami či dokonca, aj kaviareň s terasou. Práve z terasy je krásny výhľad na trenčiansky hrad.

V kaviarni okamžite upútali našu pozornosť dresy zavesené na stenách. A neboli to dresy len tak hoci aké. Ale dresy hokejových super hviezd. Na čestnom mieste je zavesený dres „pána domáceho“. Nechýbajú dresy Mariána a Marcela Hossu. Otto Haščák venoval tiež svoj dres do zbierky. No a samozrejme nemôžeme chýbať dres veľkého kamaráta Pavla Demitru. Ten „Bramborovi“ ako Gáboríka prezívajú napísal aj odkaz. „A keď ma niekedy naserieš tak ti ho zbúram a postavím väčší a krajší !!!: )“
Prečo som sa rozhodol postaviť štadión

„Hokej je na Slovensku športom číslo jedna, ale štadiónov nie je veľa. Keď som začínal s hokejom ako malý chlapec, musel som vstávať o piatej ráno. Rodičia to tiež nemali ľahké. Preto som sa rozhodol, že to deťom a rodičom uľahčím. Je dôležité, aby mali kde rásť mladé talenty. Ľad je tiež prístupný aj širokej verejnosti. Ľudia tak majú kde športovať. Štadión si zarába sám na seba“.
Foto: Pavel Bodnár