Vymenili ho za dvadsať pukov a dvadsať hokejok

pondělí, března 23, 2009 Pavol Čislikovský

Písal sa 9. september 1976 a v montrealskej hale Forum na prvom ročníku Kanadského pohára Československo zdolalo Kanadu gólom Nového. V bránke víťazov stal vtedy 34 ročný Vladimír Dzurilla a za svoj chrbát nepustil ani jeden puk.

Šesťdesiat minút na jeho bránu pálili puky najväčšie hviezdy kanadského hokeja, ktoré chceli v prvej otvorenej konfrontácii svetu ukázať, kto je v hokejovom svete pánom. Vlado hral najväčší zápas svoj kariéry. Vo finále kanadského pohára sa po prehre 0:6 v druhom zápase Československo silnému domácemu súperovi z Kanady dlho vzpieralo, stav bol v riadnom hracom čase nerozhodný 4:4.

Nasledovalo teda predĺženie, v ňom už aj Kanaďanom dochádzali sily a hrali opatrne. Prvé predĺženie gól neprinieslo aj keď, boli šance na oboch stranách. Nasledovalo teda druhé predĺženie. V 12 minúte druhého predĺženia, Darryll Sittler rozhodol. Zabila nás náhla smrť. Víťazstvo ostalo doma v Kanade. Najlepším hráčom v drese Československa bol bezpochyby hráč s číslom 1 na chrbte Vlado Dzurilla. Kanada šalela od šťastia, ale ovácie sa pri spontánnej výmene dresov ušli aj porazeným.Bratislavský rodák Dzurilla najprv koketoval s futbalom do hokejovej brány sa prvýkrát postavil v petržalskom Kovosmalte, odkiaľ ho kúpil veľký Slovan za dvadsať pukov a dvadsať hokejok. Postupne sa vypracoval na prvotriedneho ligového gólmana. Vynikal hlavne pozične, vykrýval strelecké uhly, poradil si so sólovými na jazdami, dobre rozohrával a mal bleskovú reakciu. Vlado Dzurilla odchytal v lige neskutočných 19 sezón - 571 zápasov, čo je najviac v histórii zo všetkých československých brankárov. Má za sebou tri olympiády 1964 (bronz), 1968 (striebro), 1972 (bronz), desať svetových šampionátov, na ktorých získal tri tituly majstra sveta (1972 v Prahe, 1976 v Katoviciach a 1977 vo Viedni). V roku 1965 ho vyhlásili v Tampere za najlepšieho brankára majstrovstiev sveta. Na záver svojej kariéry chytával v nemeckom Augsburgu a SC Riesersee, kde sa stal v roku 1981 aj majstrom Nemecka. Neskôr pôsobil ako tréner brankárov v Dusseldorfe, kde ho v jeho byte 27.7.1995 vo veku 54 rokov stihla náhla smrť. Oveľa krutejšia, ako tá, na ľade v Montreale v sedemdesiatomšiestom.

V roku 1998 bol im Memorian uvedený do siene slávy medzinárodnej hokejovej federácie a 30.novembra 2002 sa stal členom Siene slávy slovenského ľadového hokeja.