Miloš Holaň: Mojím snom je NHL

pondělí, března 23, 2009 Pavol Čislikovský


Miloš Holaň sa po rokoch vrátil na Slovensko. Tento krát už nie ako hráč, ale ako tréner Zvolena. Sympatický 37-ročný rodák z Bílovca poskytol našej redakcii rozhovor. Zaspomínal si na svoje hráčske časy, prezradil čo to o svojich plánoch a nezabudol aj na najlepšieho trénera, akého kedy mal.

V sezóne 1991-92 ste hrali v Dukle Trenčín. Ten nakoniec porazil vo finále Plzeň a vyhral tak posledný federálny titul v extralige. Ako si spomínate na svoje pôsobenie v Trenčíne?
Je to obrovská nostalgia. Mám na to len tie najlepšie a najkrajšie spomienky. Na tú partiu sa nedá zabudnúť. Dokonca ešte stále robia na zimáku tí istý ľudia čo tu boli za mojej éry. Napríklad môj kamarát, masér Miško Malina. Niektorí moji spoluhráči ešte stále hrajú hokej. A aj to, ukazuje ako silné mužstvo sme vtedy mali.

Hrávali ste v päťke, ktorá bola hokejovými odborníkmi označovaná ako najlepšia v lige. V obrane bol vašim kolegom Róbert Švehla a v útoku bola trojica Jánoš-Petrovický-Pálffy. Nakoniec ste sa všetci, až na Jánoša stretli aj v NHL. Nebýva zvykom, aby sa štyria hráči z jednej päťky stretávali v súbojoch v NHL...
Naozaj je to neuveriteľné! Tréner Šupler mal naozaj „čuch“ ako poskladať útoky. Veď Braňo Jánoš aj Žigo Pálffy ešte stále hrajú ligu. Robil som si srandu, že keď budeme chcieť, môžeme si zase spolu zahrať.


Ako si spomínate na trénera Júliusa Šuplera?
Spomínam si na Jula Šuplera len v tom najlepšom. Nikdy sme neprerušili svoje kontakty. Pre mňa je Šupler jeden z najlepších trénerov, akých som kedy zažil. Medzi nami panovala vzájomná dôvera. On veril mne a ja jemu. Keď sa dnes pozriem na tie zápasy, čo som pod ním odohral a koľko som urobil chýb... A Julo nemihol ani brvou a nechal ma hrať ďalej. A to presne mladý hráč potrebuje. Júliusa Šuplera uznávam ako veľkého trénerskeho odborníka.


Pred príchodom do Zvolena ste pôsobili v Nórsku. Ponúkli vám predĺženie spolupráce, vy ste si však vybrali slovenskú extraligu. Prečo?
Veľkú rolu zohral fakt, že generálnym manažérom je Ivan Piovarči. Spolu sa poznáme ešte z pôsobenia v Trenčíne. Mám dve deti, ktoré mi rastú a chcem byť bližšie k domovu. A v neposlednom rade je Zvolen pre mňa výzvou. Verím, že ak budeme mať trpezlivosť a čas tak sa s týmto mužstvom dajú v horizonte dvoch až troch rokov urobiť kvalitné výsledky.


Pred pár rokmi ste pôsobili ako skaut pre Anaheim. Namiesto výberu talentovaných hráčov pre NHL ste uprednostnili trénersku profesiu. Čo rozhodlo pri vašom rozhodovaní?
Ja som skôr adrenalínový typ, ktorý potrebuje stáť na striedačke. Chcem byť s hokejom úzko spätý. Skauting bola zaujímavá práca, ale dnes je taká situácia, že o mladých Čechov je v NHL malý záujem. Pre kluby tak stráca zmysel, platiť v tomto regióne skautov. A tak mnohí z nich budú musieť so svojou prácou skončiť. Jednoducho je to tak. Stačí sa pozrieť na draft, každý rok je tam našich českých hráčov menší a menší počet.

Prekonali ste zákernú leukémiu. Vyliečili ste sa. A dokonca opäť vrátili ako hráč na ľad. Ste tak vzorom pre všetkých ľudí, aby sa za žiadnych okolností a nikdy nevzdávali. Aké je vaše životné motto, alebo zásada?
Viete ja som si zažil svoje a mám také jedno svoje heslo - „keď nejde o život ide o hovno“. Človek by si mal viac užívať život a viac vážiť veci okolo seba. A nie sa stále za niečím naháňať, či niekomu niečo závidieť. Život treba žiť samozrejme naplno, ale niektoré veci treba brať z väčším nadhľadom.

Povedali ste, že vašim snom je trénovať v NHL. V najlepšej ligovej súťaži na tejto planéte, ste pôsobili ako hráč. Kedy uvidíme Miloša Holáňa ako kouča v NHL?
Je to môj sen a bude to môj sen aj keby som sa tam nikdy nedostal. Pre mňa je to otázka povedzme výhľadovo tak desiatich rokov. Trénersku prácu mám veľmi rád a strašne ma baví. A možno sa raz do tej NHL dostanem. Človek musí mať svoje sny, ak by nemal svoje sny, tak prečo by potom žil.

Českým trénerom sa už predsa podarilo trénovať v NHL. Lener, či Hlinka môžu byť príkladom. V Severnej Amerike v juniorskej súťaži pôsobil aj Július Šupler. Takže šanca tam určite je.
Práve to. Severná Amerika je taká neprekopaná európskym trénerstvom. A ja verím, že raz sa to dá zlomiť.
Foto: hokejzurnal.com