Boris Valábik : Ak máš hokej naozaj rád, obetuješ mu veľmi veľa

pondělí, března 23, 2009 Pavol Čislikovský


Slovenský hokejový obranca Boris Valábik patrí k najväčším nádejam slovenského hokeja. V roku 2004 si ho vybral tím Atlanta Thrashers v prvom kole z desiateho miesta. Počas jeho pôsobenia v juniorskej súťaži mu skauti vymysleli prezývku „druhý Chára“. Práve Zdeno je Valábikov vzor. Nám sa podarilo mladého obrancu exkluzívne vyspovedať.

Ktorý tréner vám najviac pomohol v doterajšej kariére?
Celkovo si myslím, že mám šťastie na kvalitných trénerov. Na Slovensku mi veľmi pomohol pán tréner Jindřich Novotný (český kouč, ktorý pôsobí na Slovensku pozn. red.) ten ma trénoval v doraste. V juniorke, ktorú som už odohral v Kanade ma trénoval Peter DeBoer, ktorý momentálne trénuje Floridu, aj jemu som nesmierne vďačný, pretože ma zoznámil s herným štýlom v USA a celé tri roky mi pomáhal zlepšovať sa.

Aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi NHL a AHL po hokejovej stránke?
Samozrejme, že v NHL sa hrá rýchlejšie, je tu celkovo viac kvalitných hráčov, na ktorých si ako obranca musíte dávať pozor. Na druhej strane ako obrancovi sa vám niekedy hrá v NHL lepšie, lebo každý si plní svoju prácu na 100% a presne viete kto ma kde na ľade byť a tam ich aj nájdete.

Ktorý útočník z NHL je pre vás najnepríjemnejší?
Asi nikoho neprekvapím keď poviem Ovečkin.

Akú radu by ste dali začínajúcim malým hokejistom?
Vždy treba mať radosť z hokeja. Keď sa nevydarí zápas, treba si uvedomiť, že je to len hra a v živote sú dôležitejšie veci. Na druhej strane, ak má niekto hokej skutočne rád, je kvôli nemu schopný obetovať veľmi veľa. A bez tvrdej roboty a odriekania to jednoducho nejde. Ťažko niečo radiť rodičom, pretože už to, že ich dieťa hrá hokej znamená aj pre nich veľmi veľa odriekania, trpezlivosti a v neposlednom rade peňazí. Každý by si mal uvedomiť, komu vďačí za to, že má vôbec možnosť chytiť do ruky hokejku. A to nie je nik iný ako mama a otec. Je ľahké zabudnúť, koľko síl a námahy to všetko rodičov stojí.