Dukla Trenčín a jej neúcta k legendám
 |
| Quo vadis Dukla Trenčín? |
Dukla Trenčín si v tejto sezóne pripomína 50. výročie od založenia klubu. Bohatá a úspešná história tohto klubu je známa doma aj za hranicami. Súčasné vedenie Dukly Trenčín rado spomína, že Dukla je značka s úspešnou históriou. Ale táto história nespadla z neba. Niekto ju musel vybudovať a doslova a do písmena vybojovať na ľade, kde to nie raz veľmi bolelo.
Výsledky Dukly Trenčín v posledných rokoch sú bohužiaľ také, že tento klub sa môže hrdiť už len úspechmi v minulosti. O to viac je zarážajúce, ako sa správa vedenie klubu k bývalým legendám Dukly. Príkladov, ktoré by sme mohli spomenúť je dosť. Ale uvedieme len jeden za všetky.
Bývalé legendy Dukly Trenčín nemajú zabezpečený veteránsky vstup na štadión. V Severnej Amerike či v Rusku je úplne prirodzené a samozrejmé, že legendy a osobnosti klubu sedia vo VIP lóži. Nikto si ani nevie predstaviť, že by to mohlo byť inak. V NHL je to súčasť kultúry a tradície.
Vedenie trenčianskeho hokejového klubu, často vyžaduje rešpekt od fanúšikov, vyžaduje rešpekt od hráčov. Ale samo sa tak nespráva.
Generálneho manažéra Dukly Trenčín Andreja Kollára sme sa spýtali, či si legendy Dukly Trenčín, ktoré bývajú v Trenčíne naozaj musia kupovať lístky na zápas.
„Áno je to pravda. Musia si kupovať lístky. Ale ja som vo funkcii iba rok. Teraz máme existenčné problémy tak, ako každý klub na Slovensku. Riešime dôležitejšie veci.“ Odpovedal našej redakcii Andrej Kollár.
Vyjadrenie generálneho manažéra v zmysle máme ekonomické problémy, a tak nemôžeme ponúknuť legendám klubu voľný vstup na štadión nielen smiešne, ale doslova absurdné. Tí, ktorí chodia na domáce zápasy, Dukly Trenčín pravidelne, vedia, a dajú nám za pravdu, že voľných miest je tam dosť. Málokedy za posledné obdobie má Dukla vypredané hľadisko. Že by sa tam nenašli voľné miesta, ktoré by mohli ponúknuť bývalým hráčom klubu?
Bolo, by neobjektívne, kritizovať len súčasného generálneho manažéra Andreja Kollára. Rovnaký podiel zodpovednosti, nesú aj jeho predchodcovia, ktorí rovnako ako on, tento problém neriešili. Andrej Kollár teda môže byť prvý, kto to zmení.
Ak dnes, akýkoľvek predstaviteľ vedenia Dukly Trenčín povie, že pracuje v Dukle, má to ešte stále v hokejovom svete svoj cveng. Ale ten cveng je tam najmä kvôli výsledkom a úspechom, ktoré Dukla dosiahla v minulosti. Slovo Dukla nie je abstraktný pojem. To sú konkrétni hráči, konkrétni tréneri a konkrétni členovia realizačného tímu. Oni vybudovali ten klub. Oni sú súčasťou histórie, akú má dnes.
Na jednej strane sa terajšie vedenie hrdí úspechmi, ktorí títo hráči dosiahli a na druhej strane im neprejaví ani štipku úcty a vďaky.
Aby bolo jasné, toto vôbec nie je o lístku. Bývalých hráčov Dukly Trenčín, na rozdiel od vedenia klubu ekonomicky nezruinuje, keď si kúpia lístok na zápas. Voľný vstup je gesto úcty. Je to vyjadrenie: Vážime si vás za všetko, čo ste pre tento klub v minulosti urobili. U nás máte vždy dvere otvorené.
Predstavme si situáciu, ktorá môže nastať o desať rokov. Andrej Kollár skončí po ôsmych úspešných rokoch vo funkcii generálneho manažéra a dva roky bude pracovať mimo hokeja. Jedného dňa sa pôjde pozrieť na zápas Dukly Trenčín. Príde tak ako bol zvyknutý, hlavným vchodom. A odrazu ho zastaví člen SBS a zakričí: „Hej, hej ty kam ideš?" Bývalý generálny manažér, pokojným hlasom odpovie: „Ja som Kollár idem na hokej." SBS-kár s pohŕdaním v hlase sa opýta: „Kto si? Ak nemáš lístok nikam nejdeš!“ „Ja som tu pracoval ako generálny manažér dlhé roky. Žijem v Trenčíne a chcem sa pozrieť na zápas". „Mňa nezaujíma kto si. Ja ťa nepoznám, postav sa do radu a kúp si lístok.“ Odpovie razantne strážnik. A Andrej Kollár si možno v ten moment uvedomí, že asi už každý zabudol na to, čo všetko za tie roky pre Duklu Trenčín spravil a aký je to divný pocit, keď ho už ani nechcú pustiť na zimák, na ktorom roky hrával ako hráč a neskôr ešte dlhšie pracoval vo funkcii generálneho manažéra.
Koláž: Hokejžurnál.cz
